To, na čo sa pozeráte, je ako starogrécka tragédia. Antická dráma v priamom prenose. Irónia dejín. V momente triumfu možný pád.

V antickom gréckom svete po hybris nasledovala Nemesis. Hybris je arogantná pýcha, ktorá uráža bohov. Preto toho, kto sa ňou chvastá, sa bohovia rozhodnú zničiť. Vykoná to bohyňa pomsty Nemesis. Po hybris prichádza Nemesis.

Na aroganciu amerických progresivistov, ich posadnutosť kolektívnymi identitami, rasou, pohlavím či sexuálnou orientáciou; ako aj snahu naviesť do krajiny čo najviac cudzincov, aby sa jej charakter zmenil, aby nebola väčšinovo belošská, s jednou spoločnou kultúrou, ale aby bola pestrofarebná a multikultúrna; s ich „neschopnosťou“ (v skutočnosti neochotou) rozpoznať, kto je žena (lebo vraj ženou môže byť aj muž a ostatne, pohlaví je veľa a hranice medzi nimi plynulé a fluktuujúce...) – reagovali v roku 2024 americkí voliči tak, že opäť vrátili do prezidentského úradu Donalda Trumpa.

Bola to vzbura proti revolúcii; vzbura voličov proti revolúcii progresivizmu.

A skutočne, Trump v prezidentskom úrade posadnutosť identitami ukončil, skoncoval s ňou, aspoň pokiaľ ide o federálnu vládu, zásadne obmedzil ilegálnu imigráciu do USA; a pre účely federálnej vlády nariadil, že pohlavia sú len dve, mužské a ženské.

To všetko Trump v roku 2024 reprezentoval, voľby vyhral a v roku 2025 za dva a pol mesiaca, čo je prezidentom, aj presadil.

Potom však prišla jeho hybris, arogantná viera vo vlastnú genialitu a maniakálna posadnutosť clami, tarifami a obchodnou bilanciou. Rozpútal preto 2. apríla colnú vojnu proti takmer celému svetu (nie však proti krajinám, ako sú Rusko, Bielorusko či Severná Kórea); aby ju zase opäť o týždeň neskôr, 9. apríla, odložil, v čase posunul o deväťdesiat dní. Proti krajinám všetkým okrem Číny, voči ktorej ju ešte vyhrotil.

Clá sú dane. Jeho clá na tovar z celého sveta teraz na tri mesiace odložené by boli najväčším zvýšením daní v americkej histórii v období mieru. A ako také ekonomicky škodlivé.

Zdrojom bohatstva a prosperity je ľudská spolupráca. Jej súčasťou je aj obchod. Clá poškodzujú obe strany; tú dovážajúcu zo zahraničia i tú vyvážajúcu. Zvyšujú cenu všetkého. Niektorým domácim firmám môžu pomôcť (diskrimináciou zahraničnej konkurencie), ale iné zase poškodia, pretože im zdražujú náklady.

Takže clá a protekcionizmus sú ekonomicky škodlivé. (Skúste si myšlienkový experiment: ak by boli výhodné pre nejakú krajinu, napr. Slovensko, teda vysoké clá na všetok dovoz na Slovensko by boli dobré, prečo by neboli výhodné tiež pre nejaký región v rámci krajiny, napr. Liptov?

Na dovoz všetkého na Liptov zo zvyšku Slovenska by boli vysoké clá – dobré pre Liptov, však? A ak by to bolo dobré pre Liptov, prečo nie pre Ružomberok? Na dovoz čohokoľvek z Liptova, Slovenska, Európy, sveta do mesta Ružomberok by boli uvalené vysoké ružomberské clá; to by bol potom Ružomberok až zázračne, rozprávkovo a neskutočne bohatý, no nie? Nie; samozrejme, nie – na tomto príklade už vidieť, aký je protekcionizmus ekonomický nonsens: do Ružomberka by sa nič nedovážalo, nič by tam nebolo a nikto by tam nechcel žiť...)

Je však aj nejaký iný rozumný neekonomický dôvod pre clá? Áno, je, a to strategický, bezpečnostný. Dôvod pre clá, sankcie alebo embargo. Ak máme nepriateľskú krajinu či potenciálne nepriateľskú krajinu, nie je vhodné, aby sme od dovozu z nej (napr. liekov, strategických surovín a komodít) boli úplne závislí.

Z hľadiska USA má preto bezpečnostný a strategický význam nebyť závislý od dovozu z Číny. Postupne tu závislosť oslabovať, aj za cenu ekonomických strát. To význam má. Vyzerá to tak, že presne to chce Trump urobiť: clá na dovoz z Číny do USA vo výške 125 % sú vlastne de facto embargom na dovoz z Číny.

Avšak americké clá na dovoz z krajín priateľských a spojeneckých nemajú zmysel. Tie oslabujú nielen tie krajiny, ale aj Ameriku.

Nie je logikou a zámerom Trumpa to, že vysokými clami na zahraničie a znížením daní americkým firmám na území USA opäť urobí z Ameriky priemyslovú produktívnu veľmoc? No, to zníženie daní pre firmy by im určite pomohlo (po tom, čo im clami zdražil suroviny), ale to zníženie daní z príjmu osôb i firiem nebude príliš veľké, pretože americký štát by potom nemal dostatočné príjmy do rozpočtu.

Totižto na clách vyberie oveľa menej, než si Trump myslí; do USA sa bude menej dovážať. A zdraženie surovín zo zahraničia zase oživeniu americkej výroby príliš nepomôže.

Trump, či presnejšie ľudia v jeho vláde, dávajú odlišné odpovede na otázku, čo vlastne bolo cieľom týchto ciel.

Trump, či presnejšie ľudia v jeho vláde, dávajú odlišné odpovede na otázku, čo vlastne bolo cieľom týchto Trumpových ciel. Jedna odpoveď (ktorú dal napr. minister financií Scott Bessent) bola tá, že majú byť recipročné.

To by dávalo zmysel; USA uvaľovali na európske osobné autá clo 2,5 %, EÚ na americké autá 10 %. (Na nákladné autá to bolo opačne, americké clá boli vyššie než európske.) Reciprocita ciel by umožňovala ďalšie rokovania o ich znížení; Trumpov poradca pre efektivitu vlády Elon Musk navrhoval, aby clá medzi EÚ a USA boli 0 %. Takto by Trumpova colná eskalácia viedla nakoniec k celkovej colnej deeskalácii a obchod medzi USA a EÚ by bol slobodnejší, čo by bolo dobré pre strany obe.

Lenže iný Trumpov poradca Peter Navarro, zapálený protekcionista, zase tvrdí, že žiadne rokovania o clách nebudú a že sa nebudú znižovať, pretože clá sú dobré (to viedlo na sociálnych sieťach k hádke medzi Muskom a Navarrom).

Trump teraz svoje vysoké clá na dovoz z celého sveta o tri mesiace odložil a nahradil ich jednotným clom 10 % – to je dobre, tej najhoršej obchodnej vojne sa zatiaľ zabránilo, ale neistota trvá: čo bude o tri mesiace? Mimochodom, keď 2. apríla ohlásil svoje mamutie clá, akcia na trhoch aj trhy samotné padali, všetci upadali do pesimizmu, keď ich 9. apríla v čase odsunul, nastalo nadšenie, mierny optimizmus a akciové trhy stúpali.

Potom je tu však druhé odôvodnenie ciel: obchodná bilancia. Trump uvalil clá aj na krajiny, ktoré majú voči USA clá nízke alebo žiadne (Izrael má na americký tovar clo 0 %, aj napriek tomu Trump uvalil na tovar z Izraela clo 17 %.) Trump je presvedčený, že negatívna obchodná bilancia (USA viac dovážajú, než vyvážajú) je vždy zlá a vlastne okráda Ameriku zo strany cudzincov.

Tieto dve presvedčenia, že clá platia cudzie firmy (v skutočnosti len čiastočne, platia ich hlavne domáci obyvatelia – kupujúci spotrebitelia) a že negatívna obchodná bilancia je zlá, Trump zastáva konzistentne od 80. rokov 20. storočia, verejne od roku 1987.

Jeho predstava je, že ak Američania viac kupujú v zahraničí, než vyvážajú do zahraničia, peniaze odtekajú z USA preč. Keď iné krajiny viac kupujú americký tovar než Američania zahraničný, potom peniaze tečú do USA a Amerika je bohatšia.

V čom je omyl, zásadný omyl v tejto úvahe? Vzájomný obchod je vždy dobrý pre obe strany, inakšie by nenastal, teda bohatnú obaja tým, že získavajú, čo chcú. To, že bohatí Američania si viac kupujú zo zahraničia, čo chcú, neznamená, že chudobnejú; naopak, za tie svoje peniaze získavajú to, čo si viac cenia. Do Ameriky za americké peniaze bohatstvo prúdi v podobe toho konkrétneho tovaru.

Príklad. Predstavme si imaginárnu africkú krajinu, ktorá má kobalt a urán, ktoré Američania chcú pre svoju obranu, zbrane (viete, pre ktoré zbrane je potrebný urán, všakže... a kobalt na podobné účely; vyššiu prieraznosť bômb) a pre vojenské súperenie s Čínou. Preto si ich kupujú.

Ľudia v tej krajine sú chudobní, preto si veľa amerického tovaru nekúpia. Ale Američania chcú a potrebujú ten kobalt a urán, preto si ho kupujú. Je v tomto prípade negatívna obchodná bilancia Ameriky s touto krajinou pre USA zlá? V žiadnom prípade. A pomôže si Amerika, keď na dovoz kobaltu a uránu z tejto krajiny uvalí clá? Vôbec nie.

Inými slovami, posadnutosť Trumpa obchodnou bilanciou je neracionálna. Navyše s Austráliou má pozitívnu obchodnú bilanciu; vyváža do nej viac, než z nej dováža. Napriek tomu Trump uvalil na Austráliu clo 10 %. Žiadna logika v tom nie je.

Aký bude ďalší vývoj? S istotou nevieme. Trump 2. apríla poškodil ekonomiku americkú, európsku i celosvetovú; 9. apríla ich upokojil a zlepšil. Zatiaľ to vyzerá tak, že najviac poškodil Čínu, čo nie je zlé. Tá teraz bude chcieť svoj lacný tovar vrhnúť do Európy, pretože do Ameriky už tak ľahko v vyvážať nemôže. Ceny áut v Európe poklesnú, asi aj benzín.

Ak trhy budú pesimistické, dopyt po nafte klesne, ceny pôjdu dole. Príjmy ruského štátu potrebné na financovanie agresie proti Ukrajine by tiež klesli, čo je tiež dobre. Ale všetko bude závisieť od rozmarov a „volatility“ jedného muža. Ak nezasiahne Kongres.

Právomoc uvaľovať clá, ako aj všetky dane je podľa americkej ústavy právomoc Kongresu, nie prezidenta, to len v roku 1977 Kongres zákonom o ekonomických právomociach v období medzinárodnej krízy, núdze alebo výnimočného stavu (zákon IEEPA) delegoval na prezidenta právomoc takéto clá uvaľovať. Na problematické krajiny, ako boli Irán, Nikaragua, v období apartheidu Južná Afrika...

Nikto nikdy však netušil, že jedného dňa príde prezident, ktorý rozpúta colnú vojnu s celým svetom, a teda tú mimoriadnu medzinárodnú ekonomickú krízu či núdzu spôsobí. Zatiaľ ju rozpútal na týždeň a potom na tri mesiace odložil. Je najvyšší čas, aby Kongres začal konať – ale to urobí, až sa stav americkej ekonomiky povážlivo zhorší.