El Salvádor, malý štát v Strednej Amerike s populáciou približne šesť miliónov obyvateľov, bol ešte pred pár rokmi známy ako miesto s najväčším počtom vrážd na obyvateľa na svete. V roku 2015 tu dochádzalo v priemere k jednej vražde za hodinu.

Násilie medzi gangmi nemalo konca a väčšinu zabitých postupne začali tvoriť nevinní okoloidúci, ktorí sa iba nešťastnou náhodou ocitli v ostrej paľbe. Krajina čelila masívnej emigrácii obyvateľov do okolitých štátov a do USA.

Prešlo necelých 10 rokov a El Salvádor sa zaraďuje medzi najbezpečnejšie krajiny na americkom kontinente, podľa niektorých správ je tu dokonca nižší počet vrážd na obyvateľa ako v Kanade. Zároveň ide o čoraz atraktívnejšiu turistickú destináciu, raj pre digitálnych nomádov či ťažbu kryptomien. Krajina v roku 2023 dokonca hostila súťaž krásy Miss Universe.

Zaujímavé je, že uznanie za túto veľkú zmenu krajiny prisudzujú médiá všetkých politických prúdov jednému človeku – prezidentovi Nayibovi Bukelemu. Prvýkrát bol za prezidenta zvolený v roku 2019 a dnes už nehľadí len na vnútornú politiku, ale začína hrať aj čoraz významnejšiu medzinárodnú úlohu.

Vymyká sa štandardným politickým kategóriám

Nayib Bukele vyrastal v podmienkach, ktoré je v Latinskej Amerike len veľmi ťažké nájsť. Narodil sa v roku 1981 ako piate z desiatich detí Armanda Bukeleho Kattána. Ten konvertoval z kresťanstva na islam a stal sa imámom a zakladateľom mešity v krajine, kde sa viac ako 80 % obyvateľstva hlási k niektorej kresťanskej denominácii.

Bukele má predkov katolíkov, pravoslávnych kresťanov, ale aj palestínskych kresťanov, ktorí prišli do El Salvádora na začiatku 20. storočia z Jeruzalema.

Po strednej škole sa prihlásil na právo, no štúdium čoskoro ukončil a začal podnikať vo viacerých odvetviach, od predaja produktov Yamaha cez prevádzkovanie nočného klubu až po politický marketing.

V roku 2011 sa rozhodol vstúpiť do politickej arény a kandidoval za primátora menšieho mesta Nuevo Cuscatlán pod hlavičkou radikálne ľavicovej strany Farabundo Martí National Liberation (FMNL). Vznikla z ľavicových guerillových skupín z čias studenej vojny a aj v súčasnosti sa stále hlási k ideám marxizmu-leninizmu a kubánskej revolúcie. Tieto svoje prvé voľby tesne vyhral a začal mať väčšie ambície.

V roku 2015 bol už zvolený za primátora hlavného mesta San Salvador. Od začiatku mandátu rozbehol významné a hlavne mediálne viditeľné infraštruktúrne projekty, ktoré ho zviditeľnili v celej krajine. Čoskoro ho na sociálnych sieťach sledovalo viac ľudí ako vtedajšieho prezidenta a začalo sa špekulovať o jeho vlastnej prezidentskej kandidatúre.

V roku 2017 bol vylúčený zo strany FMNL, ktorej ideológiu a heslá pochádzajúce ešte z čias kubánskej revolúcie považoval za zastarané. Založil vlastnú stranu Nuevas Ideas (Nové myšlienky), pod ktorej hlavičkou nakoniec v roku 2019 vyhral prezidentské voľby.

Tvrdý prístup voči gangom

Po nástupe do úradu v roku 2019 spustil Bukele bezpečnostnú stratégiu známu ako Plan Control Territorial, ktorej cieľom bolo tvrdo zakročiť proti gangom, predovšetkým proti dvom najväčším MS-13 a Barrio 18.

Spočiatku sa zameral na posilnenie svojich bezpečnostných právomocí a prítomnosti armády a polície v uliciach. Mnohé jeho kroky, ako zakročenie proti vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi či vyvíjanie nátlaku na parlament, boli s nevôľou prijaté ľudskoprávnymi organizáciami, ale aj Bidenovou administratívou.

Jeho prvotné kroky síce znížili počet vrážd, ale nepriniesli úplne dramatický obrat situácie. Ten nastal až v roku 2022, keď sa gangy rozhodli vyslať Bukelemu odkaz, počas niekoľkých dní zabili desiatky civilistov a mnohé obete nechali na verejných priestranstvách ako symbol.

Bukele však ako odpoveď zaviedol výnimočný stav, počas ktorého bola nasadená armáda po celej krajine a začalo sa s masívnym zatýkaním. Od tohto roku bolo zatknutých viac ako 80-tisíc ľudí s reálnymi alebo domnelými väzbami na gangy, čo predstavuje približne dve percentá dospelej mužskej populácie.

Prezident zároveň začal stavať megaväznicu Centro de Confinamiento del Terrorismo (CECOT), ktorá má kapacitu až 40-tisíc väzňov a stala sa asi najväčším symbolom tvrdých bezpečnostných opatrení.

Bukeleho opatrenia jednoznačne fungujú, čo nakoniec uznáva väčšina medzinárodných pozorovateľov. Medzi rokmi 2022 a 2023 klesol počet vrážd až o 70 percent. V roku 2019, teda v čase Bukeleho nástupu, dosahovala ročná miera vrážd stále približne 36 na 100 000 obyvateľov, v roku 2020 sa tento počet znížil na 20 vrážd na 100 000 obyvateľov, do roku 2024 však klesol na 1,9, čo predstavuje najnižší údaj v histórii krajiny.

Toto zlepšenie vynieslo Bukelemu obrovskú popularitu, ktorá mu zabezpečila znovuzvolenie v roku 2024 s viac ako 84 percentami hlasov. Niekedy je označovaný aj ako najpopulárnejší autokrat, keďže v prieskumoch sa o ňom pochvalne vyjadruje až 90 percent obyvateľov.

Problémom však je, že Bukele nerešpektuje zásady právneho štátu a nadmerne koncentruje moc vo svojich rukách. Od svojho nástupu zaviedol výnimočný stav už niekoľkokrát, čo mu umožnilo zasiahnuť aj proti domácej opozícii. Sám seba označuje ako „najcoolovejšieho diktátora na svete“.

Veľké otázky sa otvárajú aj o jeho prístupe k väzňom. V salvádorských väzniciach totiž dochádza k vysokej miere násilia a porušovaniu základných ľudských práv.

Zmes všetkých ideológií

Bukeleho vnútorná politika je zameraná na pretvorenie El Salvádora na technologický raj. V roku 2021 El Salvádor ako prvá krajina na svete prijal bitcoin ako zákonné platidlo, čím chcel Bukele prilákať zahraničné investície. Tento krok však vyvolal polemiku doma i v zahraničí, keďže prepad hodnoty bitcoinu spôsobil straty verejným financiám a projekt „Bitcoin City“ zatiaľ zostáva prevažne v rovine vízií.

Bukele zároveň presadzuje digitalizáciu verejných služieb a výrazne investuje do technologickej infraštruktúry vrátane digitálneho občianskeho preukazu a online vládnych platforiem.

Čo sa týka kultúrno-etických tém, Bukele k nim pristupuje skôr podľa toho, ako slúžia jeho politickým cieľom. Kým v minulosti ešte ako člen FMNL podporoval liberalizáciu potratového zákona, ktorý je jedným z najprísnejších v Latinskej Amerike a vyjadroval sa v prospech homosexuálnych manželstiev, dnes má presne opačný názor a začína boj proti genderovej ideológii.

Trumpov nový kabinetTvrdo proti nelegálnej migrácii, posilnenie Floridy či zoštíhlenie federálnej správy

Ján Cipár

Blízke vzťahy s Trumpom

Bukeleho význam na medzinárodnej scéne narastá aj vďaka jeho čoraz užším vzťahom s Donaldom Trumpom. Obaja lídri majú podobný politický štýl, ktorý kombinuje tvrdý postoj k bezpečnosti, odmietanie tradičných médií a používanie sociálnych sietí na priame oslovovanie verejnosti.

El Salvádor uzatvoril s novou americkou administratívou dohodu, ktorá Spojeným štátom umožňuje vyhostiť migrantov obvinených z členstva v gangoch do vyššie spomínanej salvádorskej megaväznice, čo je doteraz prípad 230 osôb.

To poskytuje Trumpovej administratíve legálnu „čiernu dieru“, ktorá jej umožňuje obísť americké súdy. El Salvádor za to od Spojených štátov dostáva finančnú podporu vo výške niekoľkých miliónov dolárov.

Táto vzájomná spolupráca vyniesla Bukelemu oficiálnu návštevu Bieleho domu 14. apríla 2025, kde bol pozvaný ako prvý latinskoamerický líder od Trumpovho návratu do úradu.

El Salvádor je teraz v strede kontroverzie týkajúcej sa prípadu Kilmara Abrega Garcíu, obyvateľa Marylandu, ktorý bol americkými úradmi napriek súdnemu zákazu nesprávne deportovaný do El Salvádora. Najvyšší súd USA nariadil jeho návrat, avšak Bukele počas tlačovej konferencie vyhlásil, že nemá právomoc ho vrátiť, a túto otázku označil za „absurdnú“.

Do El Salvádora v poslednom týždni cestoval jeden americký demokratický senátor a štyria kongresmani, ktorí sa snažia o Garcíov návrat do USA. Celá kauza sa stáva horúcou politickou témou.

Bukele a Trump však plánujú pokračovať a prehlbovať vzájomnú spoluprácu, ktorá je pre oboch politicky výhodná. Pre Trumpa v otázke migrácie, s ktorou vyhral voľby, a pre Bukeleho v otázke vzrastajúceho medzinárodného vplyvu a spolupráce s USA.