Robert Fico pred týždňom vyslovil dve tézy: po prvé, rozpad Vyšehradskej štvorky (V4) spôsobili západoeurópske krajiny, ony V4 rozbili. A po druhé, Západ používa Ukrajinu (ukrajinskú obranu pred ruskou agresiou) proti Rusku na jeho oslabenie.

Prvá téza je úplne nepravdivá, druhá je čiastočne pravdivá, ale celkovo zavádzajúca.

V4 má dokopy šesťdesiatpäť miliónov obyvateľov, a keby konala ako jeden blok, bola by v rámci EÚ potentným politickým hráčom, a teda aj tŕňom v oku veľkým krajinám v západnej Európe.

Lenže ona nie je potentným politickým hráčom, pretože sa rozštiepila sama. Človek, ktorý má najväčšiu zodpovednosť za rozštiepenie jednoty V4, je Viktor Orbán, ten s druhou najväčšou zodpovednosťou je Robert Fico.

Viktor Orbán sa v rokoch cca 2015 – 20 k stredoeurópskej jednote vo V4 – a za ňu – hádam aj modlil, doslova, pretože ju realisticky a správne vnímal ako amplifikáciu maďarského vplyvu v EÚ. Desaťmiliónové Maďarsko samotné je slabé; Maďarsko ako súčasť šesťdesiatpäťmiliónového bloku by malo oveľa väčšiu váhu.

Silná maďarsko-poľská aliancia, či už neformálna, alebo formálna, existovala už od roku 1848; vzťahy Maďarska s Českom a so Slovenskom boli pred piatimi-desiatimi rokmi historicky výnimočné a mimoriadne dobré. Navyše tu bol jasný spoločný záujem: či už tieto štyri krajiny mali vládu ľavicovú, pravicovú, alebo stredovú, vždy sa zhodovali v tom – a ich obyvatelia taktiež –, že islamských imigrantov tu nechceme.

Potom nastala ruská agresia proti Ukrajine (respektíve jej tretie a najväčšie kolo po dvoch kolách v roku 2014) a Orbán jednotu V4 rozbil. Na rozdiel od vlád troch krajín V4, ktoré ruskú agresiu slovom i skutkom (dodávkami zbraní Ukrajine) odsúdili, zaujal voči nej neutralistickú pozíciu. Poľsko-maďarská aliancia narodená v roku 1848 zosnula v roku 2022. A umŕtvil ju Orbán Viktor.

Potom prišla na Slovensku vláda „Fico IV“ v roku 2023 a Fico zaujal pozíciu nielen neutralistickú ako Orbán, ale vyložene proruskú. Robert Fico IV je otvorene proruský politik. Jednota V4 je mŕtva, dokiaľ budú Orbán a Fico pri moci.

Poľsko totiž svoj názor na Rusko, ruskú agresiu proti Ukrajine a na ruský „Drang nach Westen“ v celej jeho veľkolepej „kráse“ nezmení. Ak je v poľskej politike nejaký konsenzus, tak ten, že Rusko bolo, je a bude hrozbou pre všetky krajiny západnej kresťanskej civilizácie (teda historicky katolícke a protestantské) v strednej a vo východnej Európe.

A z logiky veci – logiky demografickej, ekonomickej i vojenskej – ak má byť opäť obnovená jednota V4, vedúcu úlohu vo V4 musí a bude hrať Poľsko. V4 bez Poľska je nemysliteľná a V4 proti Poľsku je contradictio in adiecto.

Česko môže a bude kolísať vo vzťahu voči Rusku medzi poľskou pozíciou (súčasná vláda) a pragmatickou pozíciou (budúca vláda), Orbán sa pomaly blíži ku koncu svojej politickej kariéry, ktorá sa skončí najneskôr v roku 2030 – a potom bude poľsko-maďarská aliancia opäť vzkriesená, vstane z mŕtvych; a Fico jedného dňa taktiež skončí, ako sa končí každý zlý sen a nočná mora. Slovenská pozícia potom bude podobná tej českej: pragmatická.

Teraz má Fico len jedného spojenca a patróna, a to je Orbán. Za Fica sú a budú vzťahy Slovenska s tou najdôležitejšou krajinou regiónu, Poľskom, pod bodom mrazu.

Takže nie západoeurópske krajiny rozbili jednotu V4, rozbili ju Orbán, Putin a Fico.

Takže nie západoeurópske krajiny rozbili jednotu V4, rozbili ju Orbán, Putin a Fico. Čo dáva nádej na to, že tá jednota bude opäť obnovená, pretože ani ten prvý a ani ten tretí nie sú politicky nesmrteľní (Putin politicky nesmrteľný byť môže: ak potom, či odíde do večných lovísk, moci na šírej Rusi sa chopí jeho politický klon, dvojča, čo sa asi stane).

Pokiaľ ide o druhú tézu Roberta Fica, teraz tie rozumné vlády na Západe robia všetko pre to, aby od Moskvy, od Kremľa nezávislá Ukrajina nepadla.

Ten, kto nevidí, že prežitie nezávislého ukrajinského štátu s režimom v Kyjeve nezávislým od Moskvy je vitálnym (teda životne dôležitým) národným záujmom každej krajiny v strednej a stredovýchodnej Európe, je buď politicky slepý, strategicky retardovaný, koncepčne paralyzovaný – alebo agent vplyvu Moskvy. Vyberte si, akú kombináciu z tých štyroch možností predstavuje Fico IV.

Teraz teda Ukrajine pomáhame. Ale nie z nenávisti voči Rusku, ale z lásky k tomu, čo je nám drahé. Naša sloboda, naša kultúra, naša civilizácia, naše náboženstvo, náš spôsob života a naša nezávislosť. To všetko by sme v područí Moskvy stratili. Ako sme to už raz stratili v rokoch 1948 – 89.

Lenže takto to na Západe nebolo vždy. Tým budíčkom bol až február 2022. Dovtedy bol Západ voči Rusku, naopak, až príliš povoľný, príliš mu ustupoval, čím priveľmi stimuloval jeho chuť a apetít loviť ďalšiu územnú korisť a zožrať ju (v roku 2008 agresia proti Gruzínsku, v roku 2014 prvé a druhé kolo agresie proti Ukrajine – Krym a Luhansk/Doneck). Na to nereagoval Západ takmer vôbec alebo len minimálne. Je sa možné potom čudovať, že Putin si myslel, že môže postupovať, to jest koristiť a žrať, ďalej?

V júli 1940 vydali traja britskí autori politici/novinári – jeden labourista, jeden liberál a jeden konzervatívec – pod pseudonymom Cato (podľa rímskeho senátora drahej pamäti) knihu Guilty Men (Vinníci) o osobách zodpovedných za appeasement Hitlera a Mussoliniho, teda za začiatok vojny. Tým najhorším nebol premiér Chamberlain, boli tam aj horší a viac vinní ľudia, napr. ministri John Simon a Samuel Hoare.

Na Západe boli ľudia zodpovední aj za appeasement Putina po jeho agresiách v rokoch 2008 a 2014 a táto ich politika potom priviedla Putina k presvedčeniu, že otvorenú agresiu s cieľom politickej anihilácie celej Ukrajiny si môže dovoliť a zaplatí za ňu pre seba prijateľnú cenu, ak vôbec nejakú.

Títo vinníci majú mená Angela Merkel, François Hollande, Barack Obama a Joseph Biden. Každý svojou trochou prispel do mlyna. A Trump? Aj keď nebol vinný appeasementom (Trump I dodal Ukrajine protitankové rakety Javelin a nútil nás Európanov posilniť si svoju obranu, čo aspoň na poslednú chvíľu niektoré krajiny urobili práve včas), teraz si Trump II nad celou vecou umýva ruky ako Pontský Pilát.

Kedysi som si myslel, že najhorším slovenským ponovembrovým premiérom bol Mečiar III (1994 – 98). Teraz si myslím, že ním je Fico IV (2023 –).